V roku 1608 na zasadaní uhorského snemu v Bratislave presadili uhorskí protestanti zákon, zaručujúci náboženskú slobodu. Na základe toho zvolal v roku 1610 vodca protestantov šľachtický magnát zo Slovenska Juraj Turzo (Thurzo, 1467-1521), rodák z Lietavy okr. Žilina, do Žiliny synodu zástupcov evanjelických zborov z desiatich preddunajských stolíc, na ktorej bola vytvorená samostatná organizácia protestantov pre západné a stredné Slovensko. V roku 1614 sa uskutočnila synoda východoslovenských evanjelických duchovných, ktorá uznala zásady synody zo Žiliny. (Pozn. Orgoň: Zaujímavé sú okrem iného zúčastnené šľachtické mená s ktorých viaceré sú Slovenské)
„My gróf Juraj Thurzo z Betlanoviec, palatín uhorskej krajiny, sudca Kumánov, tiež oravský, tejto stolice hlavný a dedičný župan, radca jeho jasnosti kráľovskej a miestodržiteľ v Uhorsku, atď. Peter z Révy, župan Turčianskej stolice, magister dvora a radca jasnosti kráľovskej i strážca svätej koruny uhorskej krajiny, Ondrej Ostrožič z Giletínca a v Iľave, Mojžiš Szuniogh z Jesenice a v Budatíne, Andrej Jakusič z Vrbovej a na Vršatci, Benedikt Pogrányi, Martin Beniczky, miestopalatín krajiny uhorskej, Theodor Sirmiensis zo Suľova, prísediaci tabule kráľovskej jasnosti, a Jur Lehotzky Trenčianskej, Jaroslav Zmeškal z Domanovca a Gašpar Očkay Nitrianskej, Ján Majthenyi a Martin Bošanyi Tekovskej, Ján Ruttkay a Mikuláš Tarnovský Turčianskej, Benedikt Gyurki a Mikuláš Benkovič Zvolenskej, Benedikt Pongrác a Michal Okoličányi Liptovskej ako i Ján Dávid zo Sv. Petra Oravskej stolice, potom Rudolf Maurach a Martin Keszler Bratislavy a Ján Šturm Modry, kráľovských miest vyslanci, taktiež M. Šimon Heuchelin, evanjelickej bratislavskej cirkvi farár, Florián Duchoň, veľkomožnej panej Kataríny Pálffy, vdovy niekdy osvieteného palatína uhorskej krajiny atď. dvorný kazateľ, menom a v osobách pánov slova božieho kazateľov podhorských Ján Fabricius, Szentmihályi za bratstvo hlohovecké a Martin Skačányi za piešťanské, Baltazár Starozvolenský za šintavské, Ján Zubenicius za zelenické, Ján Ponicenus za čachtické a brančské i prepošta novomestského a Zachariaš Gašparides z Podolia, podobne z Nirianskej Alexander Socovinus, farár prievidzský a Michal Petri chrenovský, potom z Nitrianskej Jonáš Černák solčiansky, Gašpar Fabricius oslanský z Tekovskej, Eliáš Lány bytčiansky a zástupca hornotrenčiansky. Samuel Paulinus bystrický a Štefan Krušpier novomestský, Ján Lazicius zástupca dolnotrenčiansky, Ján Artopaeus, farár košecký, Izák Hodickius turňanský, Juraj Piscator hradňanský, Pavel Saladinus bánovský z Trenčianskej, Samuel Melekius brezňanský a Eliáš Tornarius ľupčiansky farár zo Zvolenskej, Andrej Carbonarius svätomartinský a Juraj Smidelius svätohelenský farár z Turčianskej, Christofor Masurkius nemeckoľupčiansky a Martin Mokosinus tepliansky farár z Liptova a Mikuláš Baticius veličiansky farár z Oravy - duchovní pastieri vyslaní s úplnou úpravou a právom rokovať a uzavierať, atď. dávame touto listinou na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že keď sme na žiadosť a z poverenia tohože osvieteného pána palatína v otázkach nižšieoznačených, sčiastky totiž i cieľom ustanovenia predstavených alebo supperintendentov - keď to zákony a ustanovenia krajiny dovoľujú - v cirkvách augsburského vyznania v týchto desiatich preddunajských stoliciach dňa 29. marca bežiaceho roku 1610 tu v meste Žiline zišli a zriadili po mnohom uvažovaní a rokovaní, zbožne a bratsky vzájomne rozmysliac a uvážiac, nakoľko je treba aby sa predišlo a vyhlo verejným rozporom, aby i naše náboženstvo malo svojich predstavených alebo superintendentov, uzniesli sme sa na tejto jednote svornosti a vzájomnej zhody:
A to po prvé: Pretože týchto desať stolíc má takú rozsiahlosť, že jeden superintendent nemohol by ich ani zďaleka spravovať, uzavreli sme, aby sa tých desať stolíc na tri čiastky rozdelilo a by každá časť mala svojho superintendenta a to v tomto poriadku: Liptovská, Oravská a Trenčianska dvojctihodného pána Eliáša Lániho; Turčianska, Novohradská, Zvolenská a Hontianska podobne dvojctihodného pána Samuela Melíka; Tekovská, Nitrianska a Bratislavská tretieho, tiež dvojctihodného pána Izáka Abrahamidesa, prepošta bojnického.
A keďže v tomto kráľovstve sú nielen cirkvi maďarskej a slovenskej nácie, ale i nemeckého kmeňa, ustanovili sme, aby nácia nemecká, podobne i maďarská mali svojich inšpektorov, ktorí si majú s vyššieoznačenými superintendentmi dopisovať a od nich majú byť odvislí. A za takého inšpektora vyvolený je pre nemecké cirkvi v stoliciach Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej, M. Šimon Heuchelin, slova božieho kazateľ bratislavský; pre banské mestá M. Pavol Lentz, štiavnický a pre maďarské cirkvi v stoliciach Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej Štefan Kürti, seredský slova božieho kazateľ. Ďalej sa ustanovuje, aby seniori a dekani v jednotlivých dištriktoch alebo diecézach, ktorí s nami vo vyznaní súhlasia, na spôsob predtým obyčajný ostali v úrade. A keď by pre isté a zrejmé príčiny úrad opustili, majú sa na ich miesto iní vyvoliť a to osoby na to spôsobené, vynikajúce učením, nábožnosťou, vážnosťou a životom bezúhonným. - Čo sa toho týka, že keď by jeden zo seperintendentov (ako sme všetci smrteľní) umrel, alebo sa presťahoval do druhej stolice, patriacej pod druhého superintendenta: ustaľujeme a uzavierame, aby druhí dvaja superintendenti s predbežným zvolením tých stolíc (šľachty), v ktorých bol predstaveným zomrelý, alebo inam povolaný superintendent, ustálením a vyhlásením spoločného uzrozumenia a hlasov v určenom termíne mohli vyvoliť a ustanoviť druhého, na taký úrad súceho superintendenta.
O platoch tých istých superintendentov, okrem dôchodku katedratického a poplatkov kostolníckych, majú sa vyzvať bratstvá a vyššie označené stolice, aby aj ony z nábožnej horlivosti a oddanosti i štedrosti k cirkvi Pánovej a jej slova božieho kazateľom niečo stáleho určili a uzavreli.
Konečne čo sa týka robôt a povinností a iných zákonov, vynesených ako pre samých superintendentov a inšpektorov, tak i pre seniorov a slova božieho kazateľov, ustálili sme nasledovné:
1. Superintendenti, inšpektori a seniori nech si dajú všemožne záležať, aby čistým pravoverným učením a bezúhonnosťou života i mravov, ... aby tak mohli svietiť ostatným pastierom a stádu - aby v tom prípade, ak by ináč konali, naše náboženstvo nebolo vohnané do zlého chýru a aby nebol našim protivníkom zavdávaný podnet hanobiť nás.
2. Nech navštevujú cirkvi každoročne alebo sami, nakoľko to budú môcť, alebo skrz svojich seniorov... A keď by jednotlivé cirkvi navštíviť nemohli, budú sa vynasnažovať, aby každoročne kňazské zhromaždenia, ktoré bývajú v januári a februári, tak zariadili, aby mohli byť na nich prítomní. Tak budú môcť napomáhať diela bratov, rozsudzovať prednesené pády, poznávať stav cirkvi, zachovávať disciplínu a vyzdvihovať svoj plat.
3. Na návštevách nech vyšetria čo, akým spôsobom a ako verne vyučujú slova božieho kazatelia? Či pridŕžajú ľud pri modlitbách a katechizácii:? Či žijú nábožne, striezlivo a čistotne? Navzájom či sa ľud chová k pastierovi vďačne a úctivo? Či platí, čo je ustanovené farám? Či sa (ľud) stará o budovy chrámov, fár a škôl? Podobne nech vyšetria, akých majú v cirkvi učiteľov a čo a ako učia mládež? Mladých kazateľov, zaostalých duchovne, budú skúšať a budú trvať na tom, aby prospievali v učení a mravoch a budú ich odporúčať učenejším. A všetko budú sa snažiť napraviť dľa svojej vážnosti a obozretnosti a priviesť k poriadku pri pomoci seniora patričnej stolice a bratstva.
4 Povolaním superintendentov bude všetky dôchodky kostolov, fár, škôl, ako role, lúky, mlyny a podobné, s cirkevným rúchom a klenotami, verne spísanými, chrániť a sa starať, aby sa nič nestratilo, neodcudzilo, ani nezmenšilo. A keď by také role, lúky, mlyny boli zaujaté, nech požiada (o pomoc) svetskú vrchnosť.
5. Kazateľov cirkví a učiteľov škôl majú dľa zákonov brániť voči každému bezpráviu a pohaneniu: Za to budú totiž od nich dostávať plat, k čomu potrebné budú súdy a zákonné vyšetrovania.
6. Nech ustália a zachovajú vo všetkých takto spojených cirkvách rovnakosť obradov a úkonov, vyjmúc jedine kamžu(1) (k užívaniu ktorej ako veci nevýznamnej nevidelo by sa radným nútiť pre isté a zrejmé príčiny pánov maďarských kazateľov).
Pre vieryhodnosť a večnú platnosť tohto všetkého uznali sme za dobré túto našu listinu zvyčajnými pečaťami a podpismi našimi potvrdenú vydať a v známosť uviesť. Zjednané a dané vo vyššie označenom meste Žiline dňa 30. marca roku Pána 1610.“
Prečo nie je uvedené, že sa Žilinskej synody v r.1610 zúčastnil a podpisoval aj so svojou pečaťou: Ľubietovský farár NIKOLAI PAVOL ? !
OdpovedaťOdstrániť