J. B. Magin: Ostne, čiže obrana 1728

Začiatok 18. stor. v Uhorsku sa niesol v znamení vzniku a postupného presadzovania sa národnostného cítenia a sebauvedomovania Maďarov, ktorí jedno z východisiek začali vidieť v negovaní významu ostatných nemaďarských národov Uhorska. Slovenská inteligencia sa v tejto situácii snažila vyčistiť formujúce sa slovensko-maďarské vzťahy od možnej konfrontácie a popierania pôvodnosti Slovákov na našom území. Ako odpoveď na spis Michala Bencsika (1670-1728), profesora uhorského práva, dehonestujúci Slovákov a ich jazyk, napísal na podnet slovenskej šľachty z Trenčianskej stolice dubnický farár Ján Baltazár Magin (1681-1734) rodák z Vŕbového okr. Piešťany, svoju slávnu Apológiu - Ostne, čiže obrana slávnej Trenčianskej stolice, v ktorej Bencsikove útoky odmietol. Jeho spis sa stal prvou politickou obranou politickej rovnoprávnosti Slovákov.

„Čo z toho vyvodíme? Či nám toto nevyhnutne ukladá uveriť, že trenčianski mešťania a obyvatelia Trenčianskej župy sú zvyškami Svätoplukovými? Dozaista, že nie. Ak ľud Svätoplukov podľa spisovateľov Bonfiniho (1) a Thurocia (2) do posledného pobili Huni, podľa Jana z Púchova cisár Arnulf, ako mohli títo splodiť také početné potomstvo? Ako mohli zanechať toľko dorastu? Lež pôvodca Diety na to povie:

„Časť Slovákov, čo ostali doma a čo sa útekom z porážky zachránili, utiahli sa do vrchovatých krajov na hraniciach Moravy a Sliezska, aby ich Maďari nenašli.“ – Ó, skvelý úsudok, vyslovený bez každého dôkazu! - Nuž pýtam sa ja: Boli tí Slováci, čo sa ukryli v rozsiahlych horských jaskyniach, aby ich Maďari nenašli, nájdení a či nie? Ak ich našli, ako ušetrili život Slovákov bezuzdné barbarstvo a neskrotná divokosť vtedajších Maďarov? Prečo nezasvätili aj túto biednu bezvýznamnú čiastku svojmu bohu Marsovi, aby sa na oltároch obetovala obeta celá? Ak ich nenašli, ako sa stali títo nenájdení Slováci trvalými podmanencami Maďarov? Dajme však tomu mudrlantovi z cudzej múdrosti(3) to, o čom tam úsilne sníva. Pripusťme, že mesto Trenčín a obyvatelia Trenčianskej župy sú pozostalí po Svätoplukovi. Čo z toho vyplýva? Protivník musí nevyhnutne pripustiť, že pozostalými po Svätoplukovi sú nielen obyvatelia Trenčína, ale aj Trnavy, Modry, Pezinku, Skalice, ba obyvatelia celých Kravát, ktoré sa dlhočizným hrebeňom tiahnu až do Sedmohradska. Slovenskou rečou všade sa ozýva Bratislavská i Nitrianska župa na jednej i na druhej strane týchto vrchov, rozložených zhruba až po Nové Mesto popri brehoch Váhu; a tak isto i Trenčianska, Oravská (nehovoriac teraz o iných), Liptovská, Spišská a iné župy, oddelené od Poľska Karpatami, ako je to dobre známe "všetkým, i slepým i holičom".

Je naozaj smiešne, čo blúzni a vymýšľa, že totiž Trnavčania napospol rozprávajú po česky, Skaličania po moravsky, Modrania, Pezinčania a Svätojurania čiastočne po slovensky, Bardejovčania a Prešovčania po rusínsky, Levočania a obyvatelia banských miest opäť po slovensky. Je to, hovorím, veľmi smiešne a je to dôkaz nevedomosti, za ktorú by sa mal hanbiť. Nech povie trnavský prisťahovalec.(1) Odkiaľ prišli a kedy sa nasťahovali do Trnavy Česi, do Skalice Moravania, do Bardejova a Prešova Rusi alebo Rusíni, do Sv. Jura, do Levoče, do Trenčína do banských miest Slováci? Či Modrania, Pezinčania i Slováci iných mestečiek a miest, v ktorých žije reč slovenská, nie sú príbuzní a nepatria k jednému národu s Trenčanmi?“

1. (1)  Bonfini Antonio (1427-1503) napísal z poverenia Mateja I. Korvína Uhorské dejiny Rerum Ungaricarum decades quatour. Bližšie pozri dokument „Kronika Antonia Bonfiniho 1432“ 2. kapitoly
2. (2)  Turóczy Ján (1435-1490) autor diela Chronica Hungarorum
3. (3)  Právnik a pedagóg Michal Bencsik (1670-1728) vydal v Trnave roku 1722 knihu
   Novissima diaeta nobilissima principis statuumque et ordinum regni Hungarie (Najvznešenejšie a najnovšie snemovanie, princípy a štatúty a vznik kráľovstva uhorského), ktorá útočila na Slovákov a ich dejiny. Šlo ale o inak veľmi erudovaného odborníka, ktorý na trnavskej univerzite viedol katedru uhorského a rímskeho práva, právne zastupoval Bratislavské stolicu a Ostrihomskú kapitulu, bol autorom návrhu na nový uhorský trestný zákonník a napísal niekoľko významných diel.

Citované podľa: Citované podľa: Tibenský, J.: Chvály a obrany slovenského národa:, SVKL, Bratislava 1965, ss. 80-81

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 

Orgoň