pondelok, 5. decembra 2011

Záznam levočského kronikára Gašpara o žiadostiach miestnych Slovákov 1682

V 17. storočí sa ďalej zvýšil počet Slovákov i v tých mestách, kde kedysi pôvodne jednoznačne prevažoval nemecký patriciát. Svedčí o tom vývoj v spišských mestách. Levočský kronikár Gašpar Hain (1632-1687) na konci tohoto storočia zaznamenal zosilnenie snáh tamojších Slovákov o presadenie sa v mestskej rade a požiadavky na slovenského farára.

Dňa 1. októbra 1682 slovenskej nácii pridelený bol špitálsky kostol, pretože služby božie v kláštore, ktorý slúžil ako kostol, pre rúcanie sa nemôžu konať. Treba však vedieť, že tohto času so slovenskou náciou je viac roboty, pretože je hodne nespokojných hláv, ktoré zo ctižiadostivosti by chceli mať viac ako by im patrilo, k tomu totiž veliteľ (kurucov), ako taký, bol naladený proti nemeckej nácii.- Slováci žiadajú však nasledujúce:
Ich kostol ako i ich farár mal by v budúcnosti byť nezávislým na nemeckom farskom kostole a aj na nemeckom farárovi; zvlášť si predsavzali, že ich farár naďalej nie ako diakon, ale ako slovenský farár má byť nazývaný a má mať prednosť pred diakonmi, ktorí sú v okolí nemeckého farára. K tomu má slovenský farár dostať polovicu desiatkou ako plat. Tiež chceli mať moc každodenne vo svojom kostole týždenné modlitby držať, sväté sviatosti ako krst a večeru Pánovu podávať, požehnávať, pochovávať a ktomuže čo viac tiež mať svojho kantora a organistu a ho udržiavať. Toto všetko pomocou veliteľa kurucov a šľachty tak ďaleko došlo, že sa im muselo povoliť týždenné modlitby, vysluhovanie sviatosti, spovednú stolicu a požehnanie. Polepšilo sa tiež na plate ich farára a ich kantorovi a organistovi sa udelil určitý plat. Desiatky však nemôžu sa slovenskému farárovi prepožičať, pretože patria nemeckému hlavnému kostolu, takže musí ich farár starý stav zachovať a v poradí byť posledným, ako to doteraz bolo zvykom a byť v závislosti na hlavnom farárovi.
Vo verejných veciach žiadali tiež, aby zo slovenskej nácie mali svojich ľudí v mestskej rade ako i volených členov na zhromaždení. To sa muselo stať v súvise s krajinskými zákonmi podľa okolností doby. Takto na miesto predošlých katolíckych nepokojov prišli tieto s týmito Slovákmi, ktoré boli zvesťou budúceho nedobrého mieru.“


Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, s. 129. 



Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 
Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára