pondelok, 5. decembra 2011

Levočské prísažné formuly v slovenčine 1552-1610

Ďalší z dokladov postupu slovenčiny v živote bohatých miest nám prinášajú prísahy nižších obecných hodnostárov - dedinského richtára, drába, väzenského strážcu a jednoduchého mešťana z Levoče. Prísahy dokumentujú, že uvedené úrady zastávali práve Slováci, ktorým boli prísahy určené.

Slovenská prísaha dedinského richtára

Ja N. prisaham panu Bohu i jeho svetemu slovu, že chcem veren a poslušen byc panu richtarovi i radze tegoto miesta a ich česc i požitek šukac i dzelac i škody ich varovac. Chcem každemu prava dopomuc, ubogemu jako i bogatemu, cudzemu, jako i domašnemu a nechcem tego ochabyc dla priazni abo dla nepriazni, abo dla darov, ale každemu spravodlivocsi dopomoc prez omeškania a vdovy i syroty bronic vedlug moje najvyše moci a žadne reči nezatajic, čo by byla ku požitku ako škodze tegoto miesta, ale panu richtarov i radze to oznamic. Tak mi Bug pomagaj i jeho svete slova. Amen.

Slovenská prísaha drába

Ja N. slibujem i prisaham panu Bohu i jeho svetemu slovu, že chcem veren a poslušen byt panu riktarovi i radze tohoto miesta, verne a spravedlive na vartie, na brane, na mure služiti a gdzekolik me poslati budu verno v týmto choditi. Tak že mi pan Buog pomahaj i jeho svete slovo. Amen.

Slovenská prísaha strážcu väzňov

Ja N. prisaham panu Bohu i jeho svatemu slovu, že chcem verny poslušny, melčivý a poddaný byti panu richtarovi y radde tohoto mesta, jich poctivost a užitek podle meho uradu obraniti a všecko čo by bylo proti mestu z nevernosti hnedky oznamiti pred mojimi pani a vždycky z gruntovej pravdy priti a na žadneho z nepravdy anebo z nenavisti u panov obžalovati. Věznuv, kteri su do meho vezeni dani verne zavarovati a jich tak opatriti mi od mich panu jest prikazano. A chcem sa ve všeckych vecech verne spravovati a žadnych daruv nepožadati, takže mi Panbuch pomahaj i jeho svate slovo Amen.

Slovenská prísaha jednoduchého mešťana 

Ja N. slibujem a prisaham panu Bohu i svatemu evangelium, že najjasnejšimu krali Matiašovi našemu najlaskavejšimu panu, jakšto pravemu dedičnemu panu, tež mudremu a opatrnemu panu richtarovi a poctivej raddy tehoto kralovskeho mesta Levoči, verny a poslušny byti a chcem: jejich prava, rozkazy, zapovedi a poradne potaveni trimati, jejich dobre, čest a užitek fedrovati a od škody varovati a je odvratiti podle nejlepšej možnosti mojej. A kdybych sa najakych veci dovedel, odkudby panu richtarovi anebo poctivej raddy anebo obecnemu mestu Levoči neštesti aneb škoda nastali mohla, jim vedle naležitosti oznamiti. A chcem všecko naplniti, činiti a zanechati čo vernemu meštianinovi proti vrchnosti svojej z obyčaju a prava dlužen jest verne a bez falše. Tak mi Buch pomahaj i jeho svate slovo. Amen.“

Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, s. 103- 104.


Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 
Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára