V priebehu 14. storočia bolo poslovenčené významné liptovské mestečko Nemecká Ľupča, kedysi najvýznamnejšie mesto Liptova. Poslovenčenie sa odrazilo i na preniknutí slovenčiny do zápisov v mestskej knihe.
„Item pristúpila jest Kupcova pred stareho brata, menem Brnečku, spolú z synem Kašparem a kazala jest zapisati v meske knihy tym obyčejem, že ja poručen za života zdraveho tri kventiny,(1) jduci k Svatemu Michalu, v Bratstvo Božiho tiela, žeby to požívali bezpečne. A to sa stalo leta božího 1505.
Ja Ivaniš, na Konci meškajici, majici dvu synov, jeden Martin a druhy Lavrinc, prišel sem pred pravo za syna sveho richtarstvi Lavrinca, neprinuceny, ani prisileny, ani nahovoreny, nežli života zdraveho zapisujem v meske knihy tym obyčejem, že som ja syna sveho Martina oddielil, což nan zaleželo z otčizni, nebo i vec, nežli nan zaleželo. Protož ja svú čast synu svemú Lavrincovi zapisujem tym obyčejem, že on Lavrinc mne ma smrti dochovati, jako na otce zaleži. A ja což bych kolvek v dobrej pameti poručil v testament za dúšú mú, cožby slušneho bylo, abych jeho neobtížil, aby on to vypravil po mne, aby mej duši nebyla žaloba. Top jset jeden kús. Druhy kús, jesli by on mne nechtiel smrti dochovati, že by on mne za tú čast dosti učinil bezevšeho prava. A to sem ja zapisal pred raddú ctneho mesta za richtarství syna sveho Lavrince, a že by to nebylo porušene pred žadnym pravem ani sudcem. Nebo sem to udielal za života zdraveho, aby po smrti mojej Martin v ten dal pokoj Lavrincovi. A po smrti Lavrincovej nebo Martinovej Martinovy dieti Lavrincovym dietom v tom dali pokoj. Ja Ivaniš, stojaci pred raddú, poslal som pre syna sveho Martina, kdy sem chtiel zapisovati a on jest nechtiel žadnym obyčejem prijiti k tomu. Protož jestli on mel nebo chtiel mlúviti, mohol by byl, jestli sa jemu kratko vidielo odemne. A to sa stalo leta božího 1509.
Item prišel jest Mertuš Bečko pred richtare Lavrince spolú raddú svú sedice. Neprinúceny, ani prisileny, nežli za života zdraveho jest kazal zapisati v meske knihy tym obyčejem: Ja Mertuš Bečko za pameti svej zdravej zapisujem poul zeme pod Chrastiú a lúkú všeckú v Bratstvo božiho tiela, po mej smrti žeby to poživali na veky a žeby tomú žadny po mej smrti neodpiral, ani múoj syn, ani žadny jinši múoj pritel, ani moje žena, než aby to bylo požívano po mej smrti večne. Actum anno 1509.
Item slyšel jest Lavrinc Bečko, že jest zapisal bratr jeho zeme polovic pod Chrastiú, take jest prišel pred ctne pravo naše fašengovú nedieli i take jest kazal zapisati v Bratsvo božího tiela tej jistej púol zeme ostatek, žeby to žadny neporušil, než aby večne požívali bratri božího tiela. To sa stalo leta panie 1510.
Item ja richtar Štefan, Velikeho Tomaše syn, sedíce zuplnú raddú svú vyznavame, kterak jest pristupil pred naše ctne pravo uctivy spolúmeštienin naš menem Jan, Gregurce Ševce syn, že sa jemú vidielo za tiežobú, že sú niekteri lide mlúvili, že jest on ten dvor, co na nem sedí, od dvanasti quentin. V tom jest našel na našim ctnem prave, že ma platiti od teho dvorú devet quetin bezevšej škody meskej a to ma byti stale až na veky. To sa stalo v nedieli po svatem Filipú a Jakubú leta božího 1512.“
(1) Quentin - stará jednotka hmotnosti - 1/64 hrivny. Na Slovensku sa používal až do zavedenia metrického systému v roku 1874.
Citované podľa: Husa, V. a kol. Naše národní minulost v dokumentech, I. diel, Nakladateľstvo ČSAV, Praha 1954, ss. 460-461.
Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008
Orgoň
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára