pondelok, 5. decembra 2011

Rozsudok nad Jurajom Jánošíkom 1713

Protihabsburské stavovské povstania, boje medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, priviedli niektoré oblasti Slovenska na pokraj krachu. Východisko z biedy videli najmä bývalí povstaleckí vojaci vo zboji. Najznámejšou zbojníckou skupinou sa stala skupina Jánošíkova, pôsobiaca na pomerne širokom priestore severného Slovenska a priľahlých častiach Moravy a Poľska. Vodca skupiny Juraj Jánošík (1688-1713), rodák z Terchovej okr. Žilina, bol v roku 1713 odsúdený na trest smrti. Ľudová slovesnosť a nastupujúci romantizmus premenili tohoto zbojníckeho vodcu v ochrancu chudobných a ľudového hrdinu.

Dňa 16. marca 1713 v meste Liptovskom Mikuláši začalo sa rokovať o žalobe osvieteného a urodzeného pána Ladislava Okoličányiho, prvého podžupana Liptovskej stolice, ako zástupcu vrchnosti a žalobcu proti obozretnému Jurajovi Jánošíkovi, zrejmému zbojníkovi či zločincovi alebo zbojníckemu kapitánovi, obžalovanému pre jeho zločiny a zbojstvá, ktoré sa podrobnejšie objasnia v nasledujúcom pojednávaní. Právny zástupca spomenutej vrchnosti vážený Alexander Čemický so súdnou právomocou predostrúc to, čo treba predostrieť, a vyhradiac to, čo sa má vyhradiť, predložil úradný protest proti obžalovanému či výhovorkách obžalovaného a s vyhradenou právomocou vzniesol proti obžalovanému žalobu v tomto znení:(1)
Kterak predepsany obžalovany jiš od tretího roku, neveduce jakovym diabelskym duchom podzbudeny a natchnuty byvše, neostychajíce sa a zavrhnuvše jak prikazani boske, tak teš i zemskeho prava zakazy a pokuty, zbojnickym vudcem stavše sa a tovarišov svych rovne zbojnikou k sobe pritovarišivše,(2) v okolnych slavnych stolicach, totišto v Trenčanskej, Nitrianskej, Turčanskej, Liptovskej, Oravskej a v jinych, ano i v Sliesku, po horach a lesoch, ano i na slobodnych cestach kralovskych a na vodach zbojnickym a tolvajskym(3) spusobem dobrym a statečnym lidem jak kupeckym, tak teš i jinym pocestnym zastavat a mnohych takovych spravedlivych ludi zbijat a ze všeckeho zberat, ano i ranit a mordovat a čo vice, v nekterych mestečkach a dedinach s takovymi svymi tovarišmi tolvajskymi i ve dne (:k tomu vice, že je on kuruc:) statečnych ludi oberat neostychal sa; jakožto in specie(4) teš okolo Fačkova(5) pripadnuvše na jednoho pana plebana a jeho zbijat chtejice, ktery branivše sa mu, tohože pana plebana tak smrtedlne ranil, že z takovej rany i umriet musel.(6) O kterychžto jeho bezbožnych a zbojnickych skutkoch mnohe listy a žaloby pred slavnym pravem produkovane,(7) na ktere sa prokurator A. releguje,(8) obširnejše sa dosveči. A ponevadž že zemske prava mnohe a obzvlašte anni 1625 articulus 13-tius, anni item 1655 articuli 26-tus, item partis primae Tripartitis titulus 15-tus(9) prisne zakazuji takove zločinstvo a kteri by sa bezbožne takovych skutkuv dopustili, sa prikazuji, aby takovi zbojnici a lotrovia na hrdle prisne byli trestani, jmenovite pak takovi obzvlaštni zbojnici kolom, kolesom aneb hakom maji trestani byti, a to na príklad inych zločincov, aby sa takoveho zločinstvi vystrihali.”
Obhajca obžalovaného obozretného Juraja Jánošíka, vážený Baltazár Pallugyai, s povolením a súhlasom slávnej vrchnosti a pred osobne prítomným obžalovaným, predostrúc to, čo sa podľa práva má predostrieť, a vyhradiac si to, čo sa má podľa zvyku vyhradiť, jednoducho celkom zamieta žalobu vznesenú proti obžalovanému pre vraždu a je pripravený svoje zamietnutie podložiť i zložením prísahy. Na ostatné body obžaloby povedal: Keď sa obžalovaný vrátil od zlopovestných kurucov do Trenčianskej stolice, a to do dediny Terchovej(10) a zdržiaval sa tu, kde aj prv so svojím bratom býval, po čase sa prihlásil k vojsku jeho najsvätejšieho veličenstva a aj ostal na bytčianskom zámku, kde bol vtedy uväznený istý zločinec Tomáš Uhorčík, ktorému obžalovaný preukázal mnohé dobrodenia. Potom však spomenutý obžalovaný, ktorého vlastní rodičia oslobodili od vojenskej povinnosti, ostal vo svojom dome. Keď bol menovaný Tomáš Uhorčík zo žalára prepustený, majúc v pamäti dobrodenie obžalovaného, prišiel k nemu do Terchovej, aj jeho odviedol z dediny a zaviazal ho prísahou, že sa pridá k nemu a pôjde s ním. Preto obžalovaný zaviazaný podobnou prísahou bol prinútený Uhorčíka nasledovať a majúc na pamäti prísahu, ktorou sa mu zaviazal, ako sám teraz priznáva, páchal zbojstvá. Keď však obžalovaný spoznal svoju vinu, vedený ľútosťou, chcel sa vrátiť k vlastnému kozubu, ale zo strachu sa neopovážil prísť domov. Teda aj pri jeho vyšetrovaní by malo zavážiť to, že sa sám dobrovoľne ku všetkému priznal,(11) za čo vôbec nemožno pripustiť, aby bol podrobený mučeniu. Na konci šiestej kapitoly ôsmej otázky Kitoničovej,(12) úpravy sa hovorí, že vinníci obyčajne podstupujú mučenie po vyšetrení a overení svedeckých výpovedí. K tomu sa ešte dodáva, že je lepšie oslobodiť vinného ako odsúdiť nevinného, keby boli poľahčujúce okolnosti a dôvody obžalovaného závažnejšie ako žalobcove. Medzitým však, keď obhajcove dôvody neprijali, obhajca žiadal slávnu vrchnosť, aby mu udelila milosť a uisťoval slávnu vrchnosť, že obžalovaný v budúcnosti svoj život napraví. Preto žiadal, aby ho zbavili pút a žalára, oslobodili od žaloby a prepustili na slobodu.
Pán právny zástupca, odvolávajúc sa na svoju výhradu, znova stručne predniesol námietku proti vyššie uvedenému dokazovaniu obhajcu obžalovanej stránky osobne prítomnej. Tak zo skutočného opísania obhajcu obžalovaného, ako i z vlastného priznania obžalovaného dosiaľ nevysvitlo nič iné, iba zrejmé zbojníctvo obžalovaného a výslovné lúpeženie, čo bolo hlavným podkladom predloženej žaloby. Keď sme sa týmto poučili a jasne na to poukázali, nepozostáva nič iné, ako urobiť zadosť prísnym zákonom vlasti. Ak by sa toto urobilo a zbojníci vyničili, poslúžilo by sa verejnej bezpečnosti a nepostačovalo vy ani slabé dokazovanie druhej stránky, ktorá na základe tohto žiada upustiť od mučenia, keďže i sama ôsma otázka Kitoničova na vypátranie spoluvinníkov obžalovaného a iných okolností a odpoveď na ňu z druhej strany nasvedčujú proti obžalovanému. Lebo jeho prosté priznanie(13) v budúcnosti by si ľahko spoluvinníci mohli vysvetľovať opačne, kým schválenie jeho priznania získaného zákonným spôsobom všade nadobudne platnosť. Keďže však v zrejmých veciach nebolo potrebné vyššie schválenie, nepozostáva iné, ako po skončenom výsluchu odovzdať obžalovaného riadnemu mučeniu a vykonať nad ním rozsudok, čo očakáva aj právny zástupca,
Obhajca obžalovaného sa odvoláva na vyššie uvedené dôkazy a žiada slávnu vrchnosť, aby udelila obžalovanému milosť.
R o z h o d n u t i e: Pre pokročilý čas sa súdne rokovanie odkladá na druhý deň.
Napokon nasledujúceho dňa sa rozhodlo: Po uvážení viacerých dôvodov, napr. že v dobrovoľnej výpovedi neprezradil svojich dobrodincov a ochrancov, ani komu odovzdal nazbíjanú korisť, kde ju uložil a ukryl, ďalej že vo svojom priznaní veľmi mnohé veci vypovedal dvojzmyselne a veľmi zamotano, jednak aj preto, že okrem odpovedi na otázky nechcel nič povedať, podľa šiestej kapitoly ôsmej otázky Kitoničovej a v zmysle zákona tamže uvedeného sa rozhoduje, aby obžalovaný podstúpil najprv ľahšie mučenie a keby na to nedbal, aj ťažšie mučenie.

Konečný rozsudok

Ponevač podepsany obžalovany Juro Janošak, zavrhnuce prikazani jak bozke, tak tež krajinsky, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vudcom aneb hajtmanem takovym sa učinil, ktery s tymi tovariši svymi na cestach zastavujice mnohych lidi o statek, ano i jako sa z vlastneho vyznani zda, jeho tovariš, teda on tež bol pritomny, pana patera z Domaniže(13) prostrelili a bezbožne zamordovali, tak tež i jinšich, jako jest predepsane, zlych skutkuv sa dopustil. Potom pre takove velike zle učinky a prikazanim prestupeni ma byt na hak na lavem boku prehnuty a tak na priklad jinšich takovych zločincou ma byt zaveseny.“
  1. (1)  Rokovanie súdu bolo vedené čiastočne v slovenskom a čiastočne latinskom jazyku, čo rozlišujeme i v texte. Pôvodný latinský text je v súdobej slovenčine, dobový text je v pôvodnom znení.
  2. (2)  Pridružiac.
  3. (3)  Z maďarčiny - lupičský.
  4. (4)  Zvlášť, najmä.
  5. (5)  Fačkov, okr. Žilina.
  6. (6)  Účasť Jánošíka na vražde plebána (kňaza) nie je dokázaná.
  7. (7)  Prednesené.
  8. (8)  Odvoláva.
  9. (9)  Zákonné články a ustanovenie Tripartity.
  10. (10)  Terchová, okr. Žilina.
  11. (11)  Jánošík však pri výsluchoch priznal len tie skutočnosti, ktoré mu boli dokázané.
  12. (12)  Úprava uhorského právnika chorvátskeho pôvodu Jána Kitonicha (1560?-1619)
  13. (13)  T.j. bez mučenia.
  14. (14)  Domaniža, okr. Považská Bystrica.
Citované podľa: Gáczová, A.: Dokumenty k protifeudálnym bojom slovenského ľudu (1113-1848), Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1955, ss. 162-165. 

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 
Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára