V 16. storočí pápežská kúria v snahe obmedziť vplyv protestantov, umožnila vo väčšej miere používanie miestneho jazyka. Prejavilo sa to i na Slovensku, kde sa pre liturgické potreby spracovávali viaceré texty. Ich novým znakom bolo rozsiahle vedomé umiestňovanie slovakizmov do biblickej češtiny, ktorá tak stále viac odrážala jazyk Slovákov. Jedným z takýchto textov je i Veršované desatoro v odpise Alojza Miškoviča (1902-1967), rodák zo spišského Jurgova, dnes patriaceho Poľsku.
„1. Gežiss(1) Krystus Spasytel náss Smrť premohol za nás Slawne z mrtwych wstal Diabla, Hrých mocne zwázal. Kyrie eleyson.
2. On bez hrýchu sa narodil: Božský hnew vkrotil. Z otcem nás smýryl: wečnú milost zaslúžil. Kyrie eleyson.
3. Smrt, Hrých, Diabel, Život y Milost, Wsse v rukú geho gest.
On múž spomocý, wssem který gsú werýcí. Kyrie eleyson
4. Protož z geho mrtwých wstány. Radugme sa ňiňy. Chwálu wzdáwagýc. wesele prospewugýc.
Kyrie eleyson“
(1) Písmeno “j” sa písalo ako “g”, “š” ako “ss” atd. Citované podľa: Paulíny, E: Dejiny spisovnej slovenčiny, 1. diel, SPN, Bratislava 1966, s. 75.
Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008
Orgoň
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára