pondelok, 5. decembra 2011

Puncta seu postulata 1650

V priebehu richtárskych volieb v Banskej Bystrici v roku 1650 predložili tamojší Slováci a Maďari svoje Body alebo požiadavky, ktoré deklarovali potrebu zvýšiť podiel na správe mesta, odvolávajúc sa na Turzovské dohody medzi Slovákmi a Nemcami v Banskej Bystrici.

Body a požiadavky národa maďarského a slovenského, bývajúceho v slobodnom banskom meste B. Bystrici. Takéto boli body alebo požiadavky, ktoré predniesli najjasnejšiemu grófovi palatínovi uhorského kráľovstva a ostatným pánom sudcom príslušníci maďarského a slovenského národa v záujme blaha všetkého obyvateľstva kráľovstva:
1. Nech richtár, ktorý bol v bežnom roku dosadený do svojho úradu, ako tento úrad, tak aj senátorskú hodnosť slušne a dôstojne zloží súčasne s ostatnými svojimi kolegami alebo spolusenátormi v zmysle novely mestského štatútu Banskej Bystrice a urobí to na naliehanie a spoločne vyslovenú žiadosť oboch národov, ktorú terajší senát schválil, mestskou pečaťou potvrdil a odovzdal do opatery starších a celej obce.
2. Voľba richtára a senátu sa koná podľa predpísaného poriadku a úpravy Turzovskej dohody, t.j. privilégia mesta Banskej Bystrice, ktoré terajší najjasnejší a najvznešenejší palatín uhorského kráľovstva gróf Pavol Pálffy(1) na naliehanie obidvoch národov, senátu, starších a obce schválil predchádzajúceho roku 1649 a vo všetkých jeho bodoch a záveroch potvrdil privilegiálnou formou privesenými pečaťami a vydal vo dvoch exemplároch pre nemecký, maďarský a slovenský národ.
3. Úrad richtára sa má vykonávať striedavo tak, že jeden rok sa má voliť richtár nemeckej národnosti, na druhý rok richtár slovenskej národnosti (Maďarov niet) v zmysle 2. článku Turzovskej dohody, zakladajúcej sa na kráľovských ustanoveniach.
4. Počet senátorov majú tvoriť z jednej polovice príslušníci nemeckého národa, z druhej polovice maďarského a slovenského, pretože Maďarov niet, tak slovenského z celej polovice, takisto podľa 2. bodu Turzovskej dohody a kráľovských ustanovení.
(...)
7. Do verejných mestských úradov, ako je úrad sudcovský, stav senátorský, úrady cirkevné, mlyny, desiatky a iné, nemajú sa pripustiť ľudia vonkajší, alebo cudzí a pocestní, ktorí by nezachovávali zákony krajiny, utláčali občanov, privlastňovali si pre svoje dobro obecné a verejné prostriedky na škodu a hanbu celého mesta. Tieto úrady nech sa zveria domácim a občanom, Nemcom a Maďarom alebo Slovákom, v spoločnom zastúpení a striedavo, v zmysle 4. bodu Thurzovskej dohody.
8. Do troch združení (ľudovo nazývaných cechy), a to do krajčírskeho, obuvníckeho a mäsiarskeho, majú sa na vyučenie a remeselnícku činnosť prijímať a pripúšťať synovia Maďarov a Slovákov, tak ako je to zvykom u iných združení alebo cechov v tomto meste existujúcich.
9. Maďarom a Slovákom má sa povoľovať bez prekážky v obvode mesta kúpa domov alebo ich prenajímanie v zmysle kráľovských uznesení najmä z predchádzajúcich snemov, no s tou výnimkou, aby sa zachovali slobody na pestovanie révy v obvode mesta.
11. Do počtu prísažných nemá sa prijať cudzinec alebo cudzozemec, aj keby mal vieryhodný rodný list...
12. V slovenskom kostole má sa povoliť výkon všetkých obradov od začiatku až do konca sviatkov pred a po zhromaždení veriacich pred oltárom za duchovného spevu, 13. A pretože slovenský kostol je pre terajší počet veriacich primalý, je potrebné,
aby sa na náklad spoločných mestských prostriedkov dal zväčšiť a rozšíriť. A tak toto sú sťažnosti alebo žiadosti, ktoré v súlade s bohom a jeho
spravodlivosťou stotožňujú sa aj so zákonmi a zvykmi kráľovstva a ktoré si národ maďarský a slovenský čo najnaliehavejšie žiada najjasnejším grófom uhorským palatínom schváliť, potvrdiť a platnými prehlásiť, aby sa mohli uskutočniť. Pretože národ nemecký sa nepridŕžal ani všeobecne uznávaných kráľovských nariadení a ani vlastné, ani so svojimi predchodcami uzavreté dohody a závery nebral do úvahy, ale z hľadiska svojho prvenstva a povýšenosti mestský príjem, ako je známe, márnomyseľne na úkor domáceho maďarského a slovenského obyvateľstva využil pre seba, robia sa námietky proti výdavkom. Národ maďarský a slovenský žiada od národa nemeckého svedomité obmedzenie, prinavrátenie a úhradu výdavkov.“

(1) Pavol Pálfi (Pálffy, 1590-1653) bol v rokoch 1649-1651 uhorským palatínom. 

Citované podľa: Tibenský, J,: Chvály a obrany slovenského národa, SVKL, Bratislava 1965, s. 35-39. 

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 
Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára