pondelok, 5. decembra 2011

Benedikt z Rybníka: Pysne katholicke 1655

Do prebúdzajúceho sa národného povedomia Slovákov zapadli snahy oživiť slávnu minulosť Veľkej Moravy, i keď historická spomienka nebola vždy úplne presná. Túto úlohu si vytýčil i Benedikt z Rybníka, okr. Levice (Benedikt Szőllősi, 1609-1656), ktorý okrem tohoto cieľa pre spracovanie Piesní katolíckych využil sčasti i západoslovenské nárečie.

Kmeň (národ) náš panónsky(1) slovenský preslávený je mnohými chválorečami a pamätnosťami dávnych pokolení. Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belehrade, hlásením Kristovej viery apoštolskými mužmi Cyrilom a Metodom primkol sa ku Kristovi. Hoci vynikol vo všetkej zbožnosti, jednako najviac vo svojich nábožných spevoch. Vysvitá to z rozličných podivuhodne prispôsobených piesní na cirkevné slávnosti, alebo na iné časy. Spomenutí sv. mužovia, keď krstom ku Kristovi pripojili Panónov spolu s kráľom Svätoplukom, taktiež s Bulharmi, Moravanmi aj kniežaťom Čiech Bořivojom(2) vymohli si od rímskeho pápeža Mikuláša I., aby nimi pokrsteným kmeňom dovolilo sa konať službu v ľudovom jazyku. Čo bolo i potvrdené vraj božskou odpoveďou: "Aby každý duch chválil Pána". Preto je vieryhodné, že i kmeň panónský používal zadávna túto výsadu, ako vysvitá zo zvyku, trvajúceho v niektorých kostoloch ešte i za našich čias, kde čiastka kánonu pri oltári odbavúva sa ľudovou rečou. Na chóre zas aj skutočne skoro vo všetkých panónskych kostoloch tak sa odbavuje Kyrie, Glória a Krédo. V akej vážnosti boli vždy náboženské spevy u Panónov, mohol by som povedať: nenájdeš národa, ktorý by sa vyrovnal mu v tomto smere. Pri bohoslužbách v kostoloch zhromaždení tak správne spievajú žalmy a piesne, že mohol by som povedať: koľko spevákov, toľko kantorov. A čo sa naučili v kostole, to na hostinách a na besedách, vo viniciach a po poliach sladkozvučným hlaholom prespevujú. A keďže tieto spevy jednak nežičlivosťou času a chybnými zápismi, jednak nepriateľskými znetvoreniami a novotami nekatolíkov mnoho stratili zo svojej dávnej krásy, usiloval som sa uviesť ich na pôvodné znenie, aby zbožnosť, ktorá prekvitala voľakedy u panónskeho kmeňa, znova bola obnovená.“
  1. (1)  Autor umiestňuje pravlasť Slovákov do Panónie, z čoho vyplýva i jeho snaha usídliť Svätopluka na Stolný Belehrad.
  2. (2)  Žiadosť o službu v staroslovienčine sa týkala iba Moravy, Slovenska a Panónie.
Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, s. 126-127. 


Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 
Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára