Aj v slávnom Trenčíne sa v 15. storočí opäť začali presadzovať Slováci. Rástol počet slovenských remeselníkov, ale aj iných slovenských obyvateľov mesta. Tento trend našiel svoj odraz aj vo voľbe prvých slovenských konšelov, ktorí potom skladali konšelskú prísahu. V trenčianskej mestskej knihe za zachovala takáto prísaha z roku 1476, pričom z kontextu ďalších zápisov vyplýva, že sa tu už používala niekoľko rokov. Opäť šlo o miešaninu slovenčiny a češtiny.
„My přísaháme pánu bouhu(1) i této obci, že chcme pravdu vésti, velebiti, a křivdu tupiti, tak dobře chudému jako bouhatému, sirotkóm a vdovám spravedlnosti uděliti, a to ani pro bázeň, ani pro přízeň, ani pro závist, ani pro dary neopustiti, ani radu vynášeti, a což bychom tomuto městu i radě kde a od koho škodné(2) zvěděli a slyšeli, to v radě zjeviti máme. Toho nám pán bouh pomáhaj.“
- (1) Nasleduje preškrtané: matce Boužéj, všem svatým.
- (2) Písané: sskodnce
Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008
Orgoň
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára