Mestská kniha Žiliny 1451

Vstup Slovákov do mestskej rady v Žiline sa odrazil okrem iného i vo využívaní slovenského jazyka v činnosti rady. Ako mestskí pisári boli najímaní pisári z Čiech, ktorí vybavovali mestskú agendu v češtine, postupne doplňovanou slovenčinou. Text z roku 1451 už môžeme hodnotiť ako najstarší zápis v slovenčine.

„My fojt Gal i boženíci,(1) mister Andreas, Benediktus Nozer, Martin Messer, Zighel a jinší boženici vyznavame všem, ktož toto bude čisti a neb čtuce uslyše, že prišel jest Peter Frulych z Belska a Peter Fywegher take z Belska a z druhej strany Nikloš Polek, meščenin sused naš, z Martinem svym synom a z Mikolašem Nosekem vyznal i rekel jest Peter Frulych, pravi: mili pani, prišli sme od svojej nevesty, malženky bratra meho Hanuš Frolycha o neake vece, což mal Hannes Frelych činiti s Polakem Niklošem o nekteraky tys o braky a ona jest nam dala v ruce v našu moc, cožkolvek my zjedname s zvrchupsaným Niklošem, to ma zjednanie byti a ona ma pri tem zostati a na tem dosti meti. A my zvrchupsani Peter Frulych a Peter Fywegher i sa všemi služebniky, pomocnikmi, kterymiž sa kolivek jmeny jmenuji, za to slibujeme, že to ma pevne a tvrde držane byti. I jest nam Boh pomohol, že jsme učinili uplnou umlovu z Niklošem Polakem i z jeho synen Martinem a Miklošem Noskem a dal jest nam Polak summu penez 67 zlatych v zlate uhorskej vahy za ty všicky braky tisove, co mali činiti z bratrem našim z Hanesom Frolichem a o jinše všicky veci, což mali v jedno činiti.

Prejednané a vykonané roku Pána 1451 v piatok pred sviatkom obratenia sv. Pavla.

A dale my Peter Frulych a Peter Fyuger zlubujeme Polakovi 16 zl. zastupiti od Gloza s Tešina, tak, že ma Polak teho prazen byti.“

(1) Prísažní, členovia mestskej rady.

Citované podľa: Husa, V. a kol. Naše národní minulost v dokumentech, I. diel, Nakladateľstvo ČSAV, Praha 1954, ss. 451-452. 

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008

Orgoň

List Stibora zo Stibořic a na Beckove 13. 12. 1422

Slovenský jazyk bol v stredoveku jazykom roľníkov a remeselníkov. Listiny boli písané v latinčine a v mestách od 14. storočia z časti i v nemčine. Až neskôr začala na územie Slovenska prenikať stará čeština, ktorá bola starej slovenčine veľmi príbuzná, využívajúca i slovenské výrazy. List Stibora zo Stibořic (?-1347?) je najstaršou písomnou pamiatkou na Slovensku, písanou už v staročeštine. Čeština sa postupne stala na štyri storočia úradným a kultúrnym jazykom slovenskej inteligencie, hoci úradným uhorským jazykom bola latinčina.

„My Stibor z Stiboric, odjinud z Beckova, hrabie hrabstvie Niterskeho etc. jistec dluhu vzezpodpsaného a my Stibor takež z Stibořic, sedienim na Dobre Vodie a Zaviše z Gostišova, sedienim na Kontratovem kameni, rukojmie s jižmenovanym panem Stiborem, panem našim a zan vyznavame sami za sie i za všechny erby(1) všem, kteřiž tento list vidieti nebo čtuce slyšeti budu, že jsme sluvotnemu panoši Benešovi Hernikovi z Slupna, Kozlik řečenemu a Kateřinie, malženie jeho a k vierne ruce urozenemu panu Hynkovi z Va...(2), sedienim v Židlochovicích i jejim všem erbom pravého nam požičaneho dluhu dlužny šest set uherskych dobrych svrchupsanym Benešovi, Katerinie, malženie jeho a ku vierne ruce panu Hynkovi i jejich všem erbom slibujeme svu dobru čistu vieru beze lsti společny ruku nerozdielnie na středopostie, jakož již najprve přijde, hotovymi zlatymi zaplatili bez poručenie všelikakeho. Paklyž bychme toho neučinili, jehož Buoch nedaj, tehda čožbykolviek naši prvemenovani vieřitele nebo jejich erbove pro nezaplacenie tiech jistych zlatych škody mezi židy nebo křesťany vzali, kteruž by dobrym sviedomim ukazati a dovesti mohli, ty jiste všecky škody dlužny budem a slibujem zaplatiti. Paklyž bychme toho všeho neučinili, tehda jim dřivepsanym našim vieřitelom i jejich erbom davame plnu moc nas i naše erby napominati, jako na penieze slušie a my sie jim nižadnym skutkem ani reči nemame protiviti, ani jeho kterym pravem nebo sudem odbyvati, dokadz dokudz jemu neboli jim tiech jistych hlavnych peniezi i s škodami plnie nezaplatime. A ktož tento list s jeho Benešovu panie Kateřnu, nebo pana Hynkovu s vierne ruce, neboli i s jejich erbov dobru voli bude mieti, ten ke všemu tiež pravo jako oni sami jma mieti. Toho pro lepšie svedomie sve vlastnie jsme pečeti našim dobrym sviedomim zaviesili k tomuto listu.

Jenž jest dan v Skalici v nedieli v den svate Lucie od narozenie Božieho tisic čtyřista a potem dvadsiateho a druheho leta.“

(1) Slovo erb nahradzuje slovo “príbuzný”, alebo “užšia rodina”.

(2) Nečitateľné miesto

Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, s.72.

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008

Orgoň

Úvod

Slováci nemajú žiadnu vlastnú históriu, Slováci boli národom poddaných, Slováci boli 1000 rokov podriadení Maďarom, Slováci nemali žiadnu významnú šľachtu, Slováci sa v Uhorsku začali prejavovať až niekedy koncom 18. storočia ... atď.

Toto je iba malý výber z veľkého množstva nezmyslov, mýtov a dezinformácií, s ktorými sa sčasti stretávame keď diskutujeme o období dlhom takmer 1000 rokov, keď územie Slovenska prináležalo k Uhorskému kráľovstvu.

Časť z týchto mýtov je zakorenená priamo u Slovákov a zodpovednosť za to nesie jednak katastrofálna úroveň výučby národných dejín na školách, ale aj vedomé a zámerné články mnohých „slovenských“ masmédií.

Na tejto stránke nájdete dôkazy ktoré jednoznačne preukazujú, že tieto zaužívané názory nemajú žiadny rozumný základ a zistíte, že Slováci boli už od vzniku Uhorska dôležitým národom, ktorý sa významnou mierou podieľal nielen na vzniku kráľovstva, ale aj na jeho spravovaní a zveľaďovaní. Slováci dokázali už v ranom stredoveku bojovať o svoje postavenie, mali svoju šľachtu, vedcov, politikov, vysokých štátnych a cirkevných funkcionárov, kartografov, spisovateľov atď.

Uhorsko je aj naše. Nezahadzujme za hlavu túto dôležitú časť našej histórie a neprenechávajme ju celú iným národom.

Ak má niekto prepis zaujímavých listín, súvisiacich s národnými dejinami Slovenska, môže mi ich poslať na adresu Orgon333@gmail.com a ja ich následne na stránke zverejním.

Orgoň    

Privilégium pre Žilinských Slovákov - rok 1381

Privilegium pro Slavis

Správa mnohých slovenských miest prešla v stredoveku do rúk nemeckého patriciátu. Slováci potom stáli na okraji spoločenského diania. V mestách na Považí a Pohroní však v priebehu 14. storočia získali väčšinu. Nová situácia sa odrazila v konfliktoch nemeckého patriciátu so slovenskými remeselníkmi o pomer síl v mestských radách. Žilinské privilégium po prvý krát stanovovalo paritný pomer v zastúpení Nemcov a Slovákov v mestskej rade a je spolu s tým i prvým dokladom o národnostných snahách Slovákov.

„My Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, atď. Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a hostí našich v meste Žiline, pod ťažkou sťažnosťou vysvetlilo, vyhľadajúc starú obyčaj a slobodu menovaného mesta Žiliny, že medzi nimi z jednej a Nemcami, obyvateľmi a hosťami našimi z predmenovanej Žiliny zo strany druhej, že osoby prísažných mešťanov a rada menovaného mesta boli vždy v rovnakom počte volené a ustanovené. Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda vyhľadáva, spomedzi nich (Slovákov) za prísažných vyvoliť a tiež ich do rady tohože mesta prijať. Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, rovnakým pomerom ako menovaní Nemci, občania a hostia naši predmenovanej Žiliny, úplne a poctivo platili, prispievali a preukazovali. Preto našu vznešenosť (Slováci) požiadali, aby sme im včas zariadili opatrenia o pomoci.

A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako Nemci, občania a hostia naši, a v predmenovanom meste našom Žiline často spomínaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, nerozlišujú sa čo do dávok, daní alebo služieb, rovnakým pomerom ako Nemci, občania a hostia naši, nám platia, poskytujú a preukazujú a podľa týchto našich príjmov a našich veľmožov nech bude zjavné, že spomedzi Slovákov, obyvateľov a hostí našich z jednej a týchže Nemcov zo strany druhej, majú sa osoby prísažných mešťanov v rovnakom počte voliť a do rady prijímať a tak spoločne s predchádzajúcim, poradivší sa s týmiže veľmožmi, nech každý predmet sporu a roztržky medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi na jednej, a spomínanými Nemcami, občanmi a hosťami na druhej strane, privedie sa k pokoju a spomedzi nich úplne a všemožne nech sa vykorení a nech oni majú možnosť tešiť sa z pokoja večného mieru. Nariaďujeme týmže spôsobom, aby medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi z jednej a týmiže Nemcami, občanmi a hosťami zo strany druhej, osoby za prísažných prísediacich rovnakým spôsobom a rovnakým počtom boli volené a ustanovované, ako aj predmenovaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, do rady predmenovaného mesta boli prijatí podľa rovnakého počtu a príslušnou mierou s menovanými Nemcami.

Dané v predmenovanej Žiline na sv. Jána pre Latinskou bránou roku Pána 1381.“

Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, ss.60- 70. 

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008