Juraj sa narodil 24. apríla 1595 na Požitavsku v Malých Slepčanoch a pokrstený bol v mieste terajšieho kostola, vedľa Arboréta, vo Vieske nad Žitavou. Už ako sedemročný osirel. Rodičov mu zabili pri tureckom nájazde. Juraja a jeho súrodencov si adoptovali príbuzní a blízki ich rodičov. Po osirení si výnimočne Juraja zobral zeman Pohronec s prímením Slepčiansky (pomenovanie po obci Slepčany, maď. Szelepchény) do sv. Kríža, teraz Žiar nad Hronom, čo mu sprostredkoval správca majetku v Slepčanoch, Kraydon. Ladislav odviedol malého chlapca Juraja k chorému bratovi do Trnavy, kde František Szelepcheny bol kanonik. V Trnave začal Juraj chodiť do školy a roku 1602 bol zapísaný pod menom Juraj Selepčény. Zakrátko, v roku 1605 zomrel kanonik a Juraj sa musel vrátiť do Slepčian, kde robil pomocného pastiera na majetku Ostrihomskej kapituly. Vďaka arcibiskupovi Pazmánovi, ktorý prevádzal na majetku v Slepčanoch inšpekciu znova Juraj pokračuje od roku 1617 v štúdiu na gymnáziu v Trnave.
Mladý Juraj pekne kreslil portréty, čo postrehol aj arcibiskup. V Trnave Juraj vyštudoval za učiteľa, lebo v roku 1626 učí na Mestskej škole v Trnave. Zakrátko sa rozhodol pre poslanie kňaza. V roku 1627 odišiel Juraj na štúdia do Ríma, ktoré sprostredkoval arcibiskup. Počas štúdia sa odvďačil vtedy už kardinálovi Petrovi Pázmáňovi kresbou portrétu, ktorý vyryl do medi – medirytinou, viď obrázok.
Juraj bol v štúdiu veľmi usilovný a v roku 1634 napísal dizertačnú prácu “Propozicione Theologicae, ...“,kde vylepšil a použil spomenutú rytinu. Po ukončení štúdia v Ríme, ako doktor filozofie a teológie sa v roku 1635 vrátil na Slovensko a stal sa farárom v Senci, v Kamenných Kosihách a sv.Kríži. Cestoval po Ostrihomskej kapitule, bol kancelár arcibiskupského úradu v Trnave do roku 1637 a opát vo Foldváre. V roku 1636 sa stal ostrihomský kanonik a ostrihomsko-svätojúrsky prepošt. V roku 1638 začal pracovať v diplomatických službách ako pridelenec vyslanca Izdenciho a odchádza do Carihradu, kde dojednáva so sultánom Ibrahimom Szonynský mier. Roku 1642 sa stal titulárnym biskupom novijským s hodnosťou piliského opáta. V roku 1643 sa Slepčianský (Selepčeni, po maďarsky Szelepcheny) dvakrát zúčastnil vyslanectva kráľa v tureckom Carihrade. Prvá cesta diplomata Pohronca, ktorá trvala takmer päť mesiacov, mala za cieľ odvolať rezidenta Viedne v Carihrade Schmidta a nahradiť novým vyslancom Greifenklaunom, čo sa aj vydarilo. Druhá cesta bola zložitejšia.
Biskup Slepčianský prišiel do Carihradu v nevhodnom čase. Hoci bolo vyhlásené prímerie „zhodou okolností“ deväťsto protitureckých jazdcov napadlo vtedy turecký Ostrihom. Preto veľvezír Mustafa zajal biskupa aj s rezidentom a uväznil. Sultán Ibrahim ho však oslobodil. V roku 1644 bol čanádský a pečuchovský biskup, bzovický opát, veszpremský a egerský titulárny biskup a diplomat v Budíne, v Sedmohradsku, v Poľsku a uhorský kancelár. V roku 1645 dojednal Linecký mier a zaručil protestantom náboženskú slobodu. Pohronec sa 18.IV.1648 stal nitrianskym biskupom a županom Nitrianskej stolice. Ako biskup zabezpečil opravu Turkami zničeného nitrianskeho kostola a hradu. Zachránil archív nitrianskej kapituly. Dochádzal do Bratislavy, kde bol prezidentom uhorskej kráľovskej kancelárie. Finančne podporoval stavby kostolov a škôl zabezpečoval ich vybavenie, staral sa o siroty a kňazský dorast.
Biskup bol aj naďalej umelecky činný. V roku 1654 zhotovil medirytinu Ferdinanda IV. a v r. 1655 vyryl portrét uhorského kráľa Leopolda I. Roku 1657 bol arcibiskup kalošský v Bratislave a Viedni. Roku 1660 signoval zlatou bulou univerzitu v Košiciach. V roku 1665 položil základy protitureckej pevnosti Leopoldov. Najvyšším cirkevným hodnostárom v Uhorsku sa stal roku 1666, bol ostrihomský arcibiskup. V roku 1666 zhotovil aj vlastnú podobizeň, viď obrázok.
Zabezpečil povýšenie mnohých Slovákov do zemianského stavu. Na svojom majetku v Hubiciach na Žitnom ostrove založil Pohronec prvú textilnú manufaktúru na Slovensku. Zásluhou Pohronca sa roku 1667 na trnavskej univerzite zriadila právnická fakulta. Miestokráľom (primasom) Uhorska sa stal roku 1670. Podporoval kresťanských Habsburgovcov a súdy proti kolaborantom s Turkami, začo ho „reformátori“ kritizovali. Niektorí novodobí pisatelia obviňujú, že odviezol Nitrianský evanjeliár – kódex z 11.storočia do Ostrihomu, kde bol arcibiskupom a jeho brat Michal notárom ostrihomskej kapituly. Najstaršia liturgická kniha z 11.storočia, Nitriansky evanjeliár nazývaný aj Selepčéniho kódex, ktorý vyhotovili mnísi z Francúzska, Pohronec daroval hradnej katedrále v Nitre. Pisaný je karolínskou minuskulou s figurálnymi iniciálkami viď text. Koperdy kódexu sú z pozlátenej mosadze z 14.storočia. Do nitrianskej katedrály dal priniesť z Talianska mramorový relief Snímanie Krista z kríža, ktorý pravdepodobne zhotovil Donatello.
Ešte ako 85-ročný bol v roku 1680 hlavný župan Tekovskej stolice až do roku 1685. Všemožne podporoval Turkami zničené Požitavie. Podporoval strednú vrstu začo si vyslúžil od vysokej šlachty, ktorá nadobudla majetky aj strednej vrstvy účasťou v protitureckom odboji, mnoho nadávok. Hrdo sa hlásil k slovenskej národnosti a nehanbil sa za svoj pôvod. Predvídal útok Turkov na Viedeň. V roku 1683 venoval veľkú duchovnú a hmotnú pomoc na záchranu Viedne počas tureckého obliehania 280 000 vojakmi vedenými veľvezírom Kara Mustafom. Dohodol účasť polských a litevských vojsk pod vedením Jána Sobieskeho proti Turkom a tým sa pričinil o vyhnatie Turkov z Európy. Zomrel 14. 1. 1685 ako 90-ročný v Letoviciach na Morave a je pochovaný v kaplnke sv.Ladislava v Bazilike Panny Márie v Mariazelli v Rakúsku.
Spracoval: Gabriel Šutka, 4. február 2008
Použitá literatúra a pramene:
Dr. Jarolím Koprda – Juraj Selepčéni Pohronec a jeho rodisko Slepčany (400 výročie), rok vydania 1995
Marián Gábriš, Jozef Gábriš – SLOVÁK miestokráľ a primas UHORSKA, Ba 1993
Gabriel Šutka – Bika pri Vozokanoch, Ba 2002
Milan Vároš - Stratené slovenské poklady (2, MS 2007)
Viliam Judák – Nitrianske biskupstvo v dejinách, 2000
Používané meno a priezvisko:
Juraj Pohronec Slepčiansky, Juraj zo Slepčian, Juraj Selepčéni, Georgius Pohroncius Szelepchényi, Georgio Pohroncio Szelepchény, Georgius Pohroniz Szelepheny, Gorgy Szelepcsényi, Szelepchényi, Jiři Szelepczenyi z Pohronce
pre slepčiansku historiu som ho objavil ja, Marian Korenák,slerpčany
OdpovedaťOdstrániť