sobota, 22. februára 2014

Matej Bel: Chvála trenčianskeho piva


Vďaka prekladu Imricha Nagya a Kysuckému múzeu, ktoré knihu vydalo máme možnosť sa po prvý krát zoznámiť s prekladom časti diela Mateja Bela, ktorá pojednáva o Trenčianskej stolici. Okrem mnohých iných zaujímavých častí ma zaujala stať, týkajúca sa výborného trenčianskeho piva:




Chvála trenčianskeho piva. 

Podľa vzoru starých Germánov a Pannónčanov, ako to spomína TACITUS, ho varili s takým veľkým uznaním Slovákov, ba celého Uhorska, že pivo tohto kraja si obľúbil a považoval za jedno z najlepších každý, aj ten, kto nepochádzal stadiaľ. Toto prvenstvo sa trenčianskemu pivu priznáva plným právom, pretože je husté a uvarené z jačmeňa a chmeľu v takom dobrom pomere, že naozaj chutí lahodne, a keď hasí smäd, súčasne vzbudzuje chuť do jedla. A tak sa dychtivo pije doma aj vonku, najmä sedliaci ho pri vhodnej príležitosti pijú až do nemoty. Po rieke Váh, ktorá sa na to náramne hodí, sa vozí do Komárna, dokonca neraz až do Budína či Pešti, kde sa napokon predáva v krčmách na rínku. Druhé miesto po ňom si drží žilinské pivo, ktoré má tiež poctivú chuť, ale sa nevyrovná výnimočnosti trenčianskeho piva. 

Žilinské umelé víno

Avšak pálené, čiže umelé víno, ktoré vyrábajú Žilinčania, sa pokladá za také vysoko ušľachtilé, že tí, ktorí z neho ochutnali, sa domnievajú, že sa dá porovnávať i, gdanským vínom, ktoré je vychýrené po celom Nemecku a Poľsku. Aby lákalo k pitiu, rôzne ho prifarbujú. Keby bolo pre telo také prospešné, ako sa páči ústam, Žilinčania by mali rozumnejší dôvod, prečo sa z tohto vybájeného nektáru radovať. Aj v ďalších mestečkách sa nájdu pivovary, ale s nepatrným uznaním a ohlasom.


Zdroj: Matej Bel: Trenčianska stolica, Kysucké múzeum v Čadce, 2013, preložil Mgr. Imrich Nagy, PhD

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára