sobota, 3. decembra 2011

Privilégium pre Žilinských Slovákov - rok 1381

Privilegium pro Slavis

Správa mnohých slovenských miest prešla v stredoveku do rúk nemeckého patriciátu. Slováci potom stáli na okraji spoločenského diania. V mestách na Považí a Pohroní však v priebehu 14. storočia získali väčšinu. Nová situácia sa odrazila v konfliktoch nemeckého patriciátu so slovenskými remeselníkmi o pomer síl v mestských radách. Žilinské privilégium po prvý krát stanovovalo paritný pomer v zastúpení Nemcov a Slovákov v mestskej rade a je spolu s tým i prvým dokladom o národnostných snahách Slovákov.

„My Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, atď. Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a hostí našich v meste Žiline, pod ťažkou sťažnosťou vysvetlilo, vyhľadajúc starú obyčaj a slobodu menovaného mesta Žiliny, že medzi nimi z jednej a Nemcami, obyvateľmi a hosťami našimi z predmenovanej Žiliny zo strany druhej, že osoby prísažných mešťanov a rada menovaného mesta boli vždy v rovnakom počte volené a ustanovené. Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda vyhľadáva, spomedzi nich (Slovákov) za prísažných vyvoliť a tiež ich do rady tohože mesta prijať. Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, rovnakým pomerom ako menovaní Nemci, občania a hostia naši predmenovanej Žiliny, úplne a poctivo platili, prispievali a preukazovali. Preto našu vznešenosť (Slováci) požiadali, aby sme im včas zariadili opatrenia o pomoci.
A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako Nemci, občania a hostia naši, a v predmenovanom meste našom Žiline často spomínaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, nerozlišujú sa čo do dávok, daní alebo služieb, rovnakým pomerom ako Nemci, občania a hostia naši, nám platia, poskytujú a preukazujú a podľa týchto našich príjmov a našich veľmožov nech bude zjavné, že spomedzi Slovákov, obyvateľov a hostí našich z jednej a týchže Nemcov zo strany druhej, majú sa osoby prísažných mešťanov v rovnakom počte voliť a do rady prijímať a tak spoločne s predchádzajúcim, poradivší sa s týmiže veľmožmi, nech každý predmet sporu a roztržky medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi na jednej, a spomínanými Nemcami, občanmi a hosťami na druhej strane, privedie sa k pokoju a spomedzi nich úplne a všemožne nech sa vykorení a nech oni majú možnosť tešiť sa z pokoja večného mieru. Nariaďujeme týmže spôsobom, aby medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi z jednej a týmiže Nemcami, občanmi a hosťami zo strany druhej, osoby za prísažných prísediacich rovnakým spôsobom a rovnakým počtom boli volené a ustanovované, ako aj predmenovaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, do rady predmenovaného mesta boli prijatí podľa rovnakého počtu a príslušnou mierou s menovanými Nemcami.
Dané v predmenovanej Žiline na sv. Jána pre Latinskou bránou roku Pána 1381.“
Citované podľa: Ratkoš, P., Butvin, J. a Kropilák, M.: Naše dejiny v prameňoch, SPN, Bratislava 1971, ss.60- 70. 

Prevzaté z knihy: Jaromír Slušný: Obraz slovenských dejín, Zborník dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov, Praha 2008 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára