Slovenský Záznam v mestskej knihe Žiliny zo septembra 1714:

Danka Majerčíková zverejnila ďalší zaujímavý dokument, konkrétne Záznam v mestskej knihe Žiliny zo septembra 1714, týkajúci sa morovej epidémie a s ňou spojených problémov:

"...že biwse z dopusteny Božiho roku pominuleho 1713 a sice mesica 7.bra rana morova tu v nasem meste ano y v Zawody na poddanich nasich, kde mnozy skrze takowu ranu y s potomky swimy z tohto sweta se odebraly, kterich grunty...na tuto obec pripadly. Aby takowe na pusto y daleg nezostawaly...žeby ginimy obiwatelmy a wernimy poddanimy obsadeny bily..."

V septembri 1713 začala v Žiline morová epidémia a pokračovala až do jarných mesiacov roku 1714. Ako uvádza záznam, mor miestami vyhubil celé rodiny, ktorých majetky tak zostali pusté, a ak neboli žiadni dedičia, mestská rada ich udeľovala iným obyvateľom.

Mor tvrdo zasiahol aj rodinu Ladislava Vaďona. Bol to zeman, jeho rod pochádzal z Hanzlikovej, časť rodiny získala majetky aj v okolí Žiliny. Ladislav sa oženil so Zuzanou Janáčovou zo Žiliny. Zuzana bola rovnako šľachtického pôvodu, no jej rodina patrila v Žiline k starousadlíkom, armáles získal jej dedo Juraj Janáč v roku 1654. Ladislav a Zuzana mali spolu šesť detí, aspoň som viac nevypátrala. Najstaršia bola pravdepodobne dcéra Katarína, narodená okolo roku 1701, ako posledné sa im v októbri 1710 narodili dvojčatá Ján a Zuzana. Ján zomrel ešte v roku 1712, starší Juraj, narodený v roku 1705, niekedy pred rokom 1710, pretože sa neskôr vôbec nespomína.

plán žilinského námestia z roku 1779 od geometra Karola Hauera.

Keď na jeseň roku 1713 udrela v Žiline morová nákaza, ako prvá v rodine jej podľahla Zuzana Janáčová, zomrela 27. septembra. Ladislav zomrel o niekoľko týždňov, 13. októbra. Ostali po nich štyri deti – Zuzana, Ladislav, Žofia a Katarína. 23. októbra zomrel Ladislav, 12. novembra ho nasledovala Žofia a 17. novembra trojročná Zuzana. Katarína tak zostala sama a starostlivosti o ňu sa ujali súrodenci jej nebohej matky Juraj, Matej, Katarína a Eva Janáčovci. 1. septembra 1715 sa v Žiline vydala za tridsaťročného Juraja Šelméciho, úradníka v tridsiatkovom úrade. Manželstvo trvalo krátko, pretože Juraj už dva roky po svadbe zomrel a Katarína zostala sama s maličkým synom Františkom. Nebolo to nadlho, lebo necelé štyri mesiace po manželovej smrti, 8. marca 1718, zomrela aj ona, a tri mesiace po jej smrti aj František. V tomto prípade nebola o dedičov núdza. Katarína v roku 1718 spísala testament, v ktorom všetok svoj majetok odkázala súrodencom svojej matky. Vrátane domu, ktorý Ladislav Vaďon v roku 1709 kúpil od Mikuláša Omastu a v ktorom neskôr bývala Katarína s manželom.

Autor textu: Danka Majerčíková

Inštrukcia pre „porkolaba“ korlátskeho hradu

Dnes začíname s novinkou - príspevkami od historičky a archeologičky Danky Majerčíkovej, ktoré zverejňuje na svojom facebookovom profile a ktoré sa často týkajú dokumentov priamo dokladajúcich život a postavenie Slovákov v Uhorsku, či už slovenských poddaných, mešťanov, alebo šľachty.

Mgr. Danka Majerčíková pôsobí ako archeologička v Kysuckom múzeu v Čadci, ktoré spadá aj pod región Kysuckého Nového Mesta. 

Dnešný príspevok, ktorého originál nájdete tu sa týka Inštrukcie pre „porkolaba“ korlátskeho hradu. Obsahuje aj citácie pôvodného znenia textu v dobovej slovenčine, ktorá v tej dobe ešte nebola kodifikovaná, avšak bežne sa používala v rôznych textoch, ako je zrejmé aj z iných príspevkov na našej stránke. 

"Medzi písomnosťami k Pongrácovcom, som natrafila na túto inštrukciu pre „porkolaba“ korlátskeho hradu „kterak se ma ridit swem urade a powolany spolu z draby zamkowskimy“. Pochádza z roku 1667, čiže vznikla v čase, keď bol hrad ešte obývaný a patril rodom Pongrác a Apponyi. V listine je hrad označovaný ako zámok.
1. Pri zatváraní a otváraní zámockej brány sa musí najskôr pomodliť, a až po vykonaní modlitby má zámok otvárať vždy po východe slnka a zatvárať ho po jeho západe. Zvlášť v týchto búrlivých časoch má kľúče starostlivo odkladať do svojej truhlice alebo na iné bezpečné miesto. Nesmie ich dať žiadnemu drábovi okrem svojho hradského.
2. Žiadneho „prespolneho“ človeka nesmie do zamku pustiť, ani keby to bola osoba zemianska, iba s povolením veľkomožných pánov alebo úradníkov, ktorí na zámku toho času bývajú.
3. Na zámku sa musia držať hlásky a porkoláb má všetkých, ktorý by tak nerobili, pokutovať.
4. Na zámku sa majú každoročne „dobri, czerstwy a werni“ drábi držať, a to v počte 6. Ich povinnosťou bolo okrem strážnej služby aj udržiavať v čistote zámocké pece a komíny, izby a pivnice. Ak by bol dráb poverený listovou službou, teda by mal odniesť list, nesmie sa po ceste v šenkoch zdržiavať, ani nikde nocľah vyhľadávať, ale má sa okamžite po odovzdaní listu vrátiť späť, inak bude pokutovaný.
5. Porkoláb je zodpovedný za všetku zbroj na zámku, ktorou nesmie mrhať a používať ju bez súhlasu majiteľov panstva a spolu s drábmi ju má udržiavať v čistote.
6. Má povinnosť sledovať stav striech a hlásiť akékoľvek poškodenie, aby „ w muroch, swetliczach skoda se nestala“. Rovnako má sledovať stav múrov a ohlásiť, ak by boli poškodené.
7. Na zámku boli dve temnice určené ako väzenie. Väzňov zatvorených pre hrdelných zločin porkoláb nemusí nijako opatrovať, naopak môže používať rôzne klady, putá, reťaze. O ostatných väzňov sa má starať podľa inštrukcií panstva.
21. Pokiaľ by bol na zámku väznený akýkoľvek „loter na smrt gsuczy“ a utiekol by z väzenia, musí porkoláb zaplatiť pokutu na opravu zámku.

Ďalšie inštrukcie sa týkali správy panstva. Nakoniec bol spísaný inventár zbraní na zámku. Neviem, či je úplný, pretože uvádza len 8 hákovníc a 5 muškiet vo vlastníctve Apponyiovcov a 5 hákovníc a 10 muškiet u Pongrácovcov. Okrem toho jednu reťaz, jeden „bilinec“, jednu kopiu a jednu kladu pre väzňov, a Pongrácovci mali na zámku aj dva zámky na zatváranie brány."

 

Originál dokumentu:

Prvá strana

Druhá strana

Čo bol porkoláb?

Porkoláb bol hradný kastelán, teda veliteľ a správca hradu, ktorý zodpovedal za:

• obranu hradu a panstva,

• správu hospodárstva, výber dávok a poplatkov od poddaných,

• vykonávanie rozsudkov vrchnosti (mal aj súdne právomoci),

• riadenie podriadených úradníkov – napríklad polkorábov, hajdúchov, podkoniarov, sluhov a podobne.

---

🏰 Postavenie v hierarchii

Porkoláb bol zástupcom zemepána na hrade a v jeho mene riadil celé panstvo. Bol teda:

• vyšší než polkoráb (nižší úradník alebo pomocník),

• podriadený priamo šľachticovi, ktorý bol vlastníkom panstva (napr. gróf, barón),

• často vyberaný z dôveryhodných nižších šľachticov alebo skúsených úradníkov.

---

📜 Príklad:

Ak sa v roku 1667 na hrade (napr. Korlátko) spomínal porkoláb, bol to hlavný zástupca zemepána na hrade – teda kastelán alebo hradný kapitán.

Mohol mať pod sebou:

• polkorába – správcu dedín alebo roboty,

• hajdúchov – strážcov a vojakov,

• hospodárov – čo viedli hospodárstvo hradu.

---

🧭 Etymológia:

• Slovo „porkoláb“ pochádza z maďarského „várnagy“ – čo doslova znamená „hradný úradník“.

• Latinsky sa označoval ako „castellanus“ alebo „portulanus“, nemecky „Burgpfleger“.